Životopis

John Ronald Reuel Tolkien sa narodil 3. januára 1892 v juhoafrickom Bloemfonteine. Obaja rodičia Mabel Suffieldová a Arthur Reuel Tolkien pochádzali z Birminghamu, ale opustili rodné mesto, aby začali nový život v Južnej Afrike.

Tolkien11895 Mabel vzala svojich dvoch synov, Ronalda a Hilaryho, na prázdniny do Anglicka, aby poprvýkrát uvideli svojich prarodičov, žijúcich v Birminghamu na 9 Ashfield Road v Kings Heath. Tam tiež obdržala telegram, v ktorom stálo, že jej manžel, bankový manager, zomrel na mnoho krvácaní, ktorými trpel predchádzajúci deň. Už nemali žiadny dôvod vracať sa do Afriky a tak se usadili v Birminghame. Tolkien často tvrdil, že najšťastnejšie roky jeho detstva boly tie v Sarehole, dedinke blízko Birminghamu. Jeho matka sa sem presťahovala krátko po dostavaní domu v r. 1896, ktorý bol známy ako 5 Gracewell.

Hovorí sa, že Sarehole bola predlohou pre Kraj, domov hobitov. Najúžasnejšia vec v dedine bol pre malého chlapca starý mlyn v Cole Bank Road, Hall Green (stále stojí a považuje sa za najstarší vodný mlyn v Birminghame). Ronald a jeho brat strávili mnoho hodín jeho skúmaním a často boli zahnaní mlynárovým synom, ktoréhu prezývali Biely Obor. Pre nich to bol mlyn zo stredoveku, ikeď je na ňom vyrytý dátum stavby 1768. Keď začal mlyn upadať, Tolkien založil fond na jeho záchranu. Teraz je mlyn súčasťou Birminghamského mestského múzea. Roku 1900 začal Ronald chodiť do školy Kráľa Edwarda, preto sa rodina presťahovala bližšie k spoju do mesta. Po odchode zo Sarehole žila rodina krátko na 214 Alcester Road, blízko dedinke Moseley. Kedysi to bývala požiarna stanica.

John a jeho brat

John a jeho brat

Neskôr Tolkien často nariekal nad zásahmi civilizácie, s jej koľajnicami , domami a autami, v jeho domove na dedine. Ale bolo jedno miesto, ktoré civilizácia minula, záhadný svet močiarov Moseley. Toto zázračne uchované útočisko divokej prírody bolo ideálne miesto pre detské hry dvoch chlapcov. Toto miesto Tolkien spomenul aj v popise Starého hvozdu (Old Forest), posledného z pravekých divokých lesov, kde žil Tom Bombadil.

Približne v dobe kedy začal Tolkien chodiť do King Edward´s School, Mabel Tolkienová a jej sestra May Incledonová se stali katolíčkami. To spôsobilo mnoho odporu u ich príbuzných, ktorí boli zarytí baptisti. Mabel a jej synovia začali z ich domu v Moseley dochádzať na bohoslužby do kostola sv. Anny v Alcester Street. Kostol bol postavený len roku 1884, aby nahradil pôvodnou kaplnku Kardinála Newmana. Tolkien zostal katolíkom po zbytok života. Z Moseley se vrátili do Kings Heath a žili na 86 Westfield Road. Ale skoro sa opäť stahovali do domu na Oliver Road, dnes už zbúranom. Aby ušetrili peniaze, Mabel preložila obidvoch chlapcov na blízku školu St. Philip´s Grammar School. Napriek tomu Ronald nasledující rok znovu začal študovať na King Edward´s School, keď získal štipendium. Mabel Tolkienová hľadala nový kostol, čo ju zavedlo do komunity Kardinála Newmana při Oratóriu na Hagley Road. V dobe ich príchodu v roku 1902 sa tento veľkolepý kostol stále ešte staval. Priateľstvo farného kňaza, Otca Francisa Xaviera Morgana, poskytovalo rodine dôležitý zdroj sily pre útrapy, ktoré nasledovali.

Počas pobytu na Oliver Road bola Tolkienova matka diagnostikovaná ako diabetička, a v roku 1904, počas zotavovania v súkromí oratória blízko Rednalu, zomrela. Ronald a Hilary boli poslaní k tete Beatrice Suffieldovej, na 25 Stirling Road, preč z Hagley Road, kde bývali štyri roky.

Hneď na rohu Waterworks Road bola budova, ktorá musela v mladom Tolkienovi zanechať dojem, pozoruhodná 29 metrová veža známa ako Perrott´s Folly. Bola postavená roku 1758 Johnom Perrottom a je najzvláštnejším architektonickým prvkom Birminghamu. Blízko nej stojí neskoršia Victorianská veža, a o tejto dvojici sa hovorí, že dali námet k Minas Morgul a Minas Tirith, Dvom vežiam po ktorých bol pomenovaný druhý zväzok Pána Prsteňov. Tolkien se pravdepodobne inšpiroval menom miestnej bavlny – Gamgee tissue. Vynálezca bol birminghamský chirurg, Dr. Joseph Sampson Gamgee, Tolkien použil meno Sam Gamgee (Sam Křepelka) v Pánovi prsteňov pre Frodovho verného spoločníka a posledného z nositeľov Prsteňu.

Tolkien_colorTolkien sa na chvíľu usadil v Duchess Road, kde stretol a zamiloval sa do Edith Brattovej, ktorá sa neskôr stala jeho ženou. Ale Tolkienovi bolo v tej dobe len 16 a jeho opatrovník Otec Morgan, keď objavil ich milostný románik pri tajnom výlete na bicykloch, sa snažil ukončit ich vzťah. Ronald a jeho brat našli nové bydlisko na 4 Highfield Road a Ronald mal zakázané vidieť alebo hovoriť s Edith do svojich 21 rokov. Toto bola jeho posledná stála adresa v Birminghame, pretože tu sa Ronald dozvedá, že získal štipendium na Exeter College, Oxford, na štúdium klasiky. Na Oxfordskú Univerzitu odišiel v roku 1911. Po skúške v druhom ročníku mu bolo doporučené, aby prestúpil na angličtinu, pretože sa zaujímal o jazyky. Začal študovať angličtinu v treťom semestri v roku 1913. 1914 sa začala prvá svetová vojna. Tolkien stačil dokončiť štúdium a pripojil sa k Dôstojníckemu výcvikovému zboru.

Zatiaľčo Ronald bol v Oxforde, Edith sa stala snúbenicou Warwickshireského farmára, ale neskôr ho pustila k vode, keď Ronald dosiahol 21 v januári 1913. Bolo len dva týždne pred svadbou, keď Ronald dostal odvahu napísať a povedať Otcovi Francisovi, že si bude brať Edith. Otec Francis bol šťastný za oboch a navrhol, že svadobnú ceremóniu povedie sám v Oratóriu, ale prišla neskoro svatba už bola zariadená v katolíckom kostole vo Warwicku. Stredu 22. marca 1916 boli po rannej omši oddaní otcom Murphym v rímsko-katolíickom kostole sv. Mary Nepoškvrnenej vo Warvicku a medové týždne strávili v Clevendonu, Somerset.

Prvá svetová vojna

Druhého júna 1916 Ronald, povolaný k Lancashirským strelcom (Lancashiree Fusiliers), obdržal telegram prikazujúci nalodiť sa do Francúzska. Pripojil sa k britskej armáde a vo Francúzsku sa zúčastnil bitky u Somme ako druhý nadporučík. Nakoniec bol prepustený potom, čo strávil väčšinu roka 1917 v nemocnici, pretože trpel “zákopovou horúčkou” – počas tejto doby začal písať Knihu stratených povestí (The Book of Lost Tales).

Po vojne

Po vojne získal prácu na Oxfordskom anglickom slovníku. Najskôr sa presťahoval na 50 St. Johns Street , ale neskôr sa so ženou a synom presťahoval za roh na 1 Alfred Street(teraz Pusey Street). 1920 se presťahoval na oddelenie angličtiny Leedskej univerzity. Stal sa tu profesorom anglického jazyka (1924), ale 1925 sa vrátil do Oxfordu. 1925 bol zvolený Rawlinson a Bosworthským profesorom anglosaštiny. Keď sa Tolkien presťahoval späť do Oxfordu, kúpil dom kde žil od roku 1925 do r. 1930. Potom sa presťahoval do vedľajších dverí číslo 20, kde žili 17 let. 1945 bol Tolkien zvolený Mertonským profesorom anglického jazyka a literatury, preto odišiel na Merton, ktorý mal omnoho radšej ako Pembroke. Potom býval na 5 Manor Road od 1947 do 1950 a od r. 1950 tri roky na Holywell Street. Oba domy patrili Mertonu. 15 rokov (1953 – 1968) obýval dom na 76 Sandfield Road v Headingtonu. Tolkien zanechal výuku (1959) a 1968 se se svojou ženou presťahovali do Bournemouth. Nakoniec sa Tolkien, keď zomrela jeho žena Edith (1971), odsťahoval späť na Oxford kde žil v Mertonu, ubytovaný na 21 Merton Street.

28. augusta odišiel na návštevu do Bournemouthu. 30. augusta bol s bolesťami prevezený do nemocnice, kde zistili krvácajúci žalúdočný vred. 1. septembra došlo k zapáleniu.

John Ronald Reuel Tolkien zomrel 2.septembra 1973 na dovolenke v Bournemouthe. Bol pochovaný so svoju ženou na Wolvercote Cementary v severnom Oxforde.