Report z posledného SlavConu by Fealiath

Deň dvadsiaty štvrtý apríl roku Pána 2009 bol výnimočný, pretože v tento deň (aj keď o tom mnohí nevedeli) začala znieť labutia pieseň SlavConu (SC), ktorá definitívne stíchla v nedeľu, 26. apríla. SlavCon v tento deň ukončil svoju existenciu pod vlajkou Spoločenstva Tolkiena a nastolil otázku „Quo vadis, SlavCon?“ Čo bude s týmto skvelým conom? Dozviete sa na konci reportu.

Začal som pohrebne, len čo je pravda, takže teraz to treba aspoň mierne odľahčiť. Piatok pre mňa začal con, alebo aspoň prípravy naň, už o cca. 12:15, kedy som dorazil z AS Mlynské Nivy na miesto konania SC a svojou trochou som prispel k prípravám na túto akciu. Neskôr som vír príprav opustil a vrátil som sa späť neskôr, keď už con bežal v plnom prúde, z registračky sa vinuli rady registráciechtivých návštevníkov a proste všetko bolo ako malo byť. Ako prvú sme poctili svojou prítomnosťou prednášku od Namuras pod menom Artušova pravá ruka, kde sme sa dozvedeli hodne zaujímavého o Kamelote a legende o Excalibure (ktorý momentálne leží tak 20 centimetrov pod hladinou nejakého jazera vo Walese, čiže kto chce, môže ísť skúsiť hľadať). Neskôr sme šli aj na prednášku nazvanú Fantastika ako životní styl a po nej na príhovor organizátorov a Xaronovu prednášku o Clone Wars. Po tejto prednáške som sa na nejaký čas (a nie sám) z conu vyparil a po menšej prechádzke naň znova vrátil, čo malo za následok asi toľko, že sme si dali aj s ďalšími účastníkmi expedície z nášho fóra menší diskusný krúžok a naspali sme asi 2 hodiny, tí extrémnejší iba 15 minút.

A nastala (síce krátka ale predsa) noc, a ráno, deň druhý, menovite sobota, ktorú niektorí „conujúci“ začali raňajkami s guidistami a my, „pépečkári“ , sme si skočili na kávu, čaj alebo kofolu do blízkej reštaurácie, čím chcem za všetkých po´dakovať Chocholúšikovi za to, že nás pozval a nakoniec sa premohol aj v tom, že nás podporil v našom boji v turnaji BANG! , kde sa však nikto zo zástupcov nášho fóra neprebojoval do finále. Žiaľ, nie každý deň je nedeľa. Neskôr sme navštívili prednášku Leonarda Medka o tom, že nie je pravda, že čím väčší hrdina, tým väčší kvér (a naopak) a aj prednášku Petry Neomillnerovej o tom, že hrdinovia sa vlastne na seba podobajú ako vajce vajcu (aby som bol presný, boli to prednášky „hrdinství nelimitované kalibrem bouchačky“ a „Hrdinské archetypy v literatuře aneb furt to samý“). Po tomto som prespal časť Tolkien kvízu, ktorý, ako sa ukázalo, stal sa korisťou nášho fóra panprstenov.com, keď prvých 5 priečok obsadili naši členovia. Neskôr som pozrel ešte časť prednášky o tom, či mali Beowulf a Tolkien veľké … meče (čo bolo témou celého SC – Hrdina s veľkým … mečom) a znova som sa na čas vyparil, aby som sa neskôr vrátil a pozrel vyhlásenie súťaží, tomboly a podobných vecí. Na koniec dňa som (doteraz nechápem akým zázrakom) zakotvil v sci-fi miestnosti (a tiež netuším, prečo som v nej prežil väčšinu času ktorý som strávil na prednáškach) až nastala noc a ráno… no aj to, ale až po tom, ako sme si asi do druhej pokecali na schodoch.

A nastala noc a ráno deň tretí – nedeľa, inak niestami titulovaný aj ako Deň súdny, alias Apokalypsa. Začal sa celkom zábavne, Manweho prednáškou o hobitoch, neskôr pokračoval ešte zábavnejšie, nakoľko sa robili fotky pri pasovaní princeznou – bojovnicou Draugwen, prípadne v plynovej maske, alebo mnohých ďalších zábavných scénach a činnostiach. Po tomto nasledovala moja prednáška o paródiách na Pána prsteňov (alebo inak povedané „Recesisticko-interaktívne o paródiách na LOTRa“). Nechcem machrovať, no podľa reakcií bola úspešná. Nakoniec sme sa ešte čo-to dozvedeli od Elendilky o známych a neznámych čarodejníkoch (prednáška z HP univerza a pre potteromaniakov, ku ktorým som sa kedysi veselo hlásil a tak som oprášil staré znalosti). Ako úplný klinec (či už zlatý, alebo do rakvy) sme navštívili prednášku usporiadavanú organizátormi, ktorí má, vmietli do tváre nepríjemnú pravdu a to že oni už žiaľ so SlavConom skončili (čo nás síce mrzí no po vypočutí si dôvodov plne akceptujeme a sme radi, že sa na takéto niečo vôbec niekedy dali).

Čo povedať na záver? Asi len toľko, že nech to už so SlavConom dopadne akokoľvek, či už si ho niekto vezme pod svoje ochranné krídla a bude pokračovať v jeho tradícií po Spoločenstve Tolkiena, alebo nastane prestávke, jedno je isté – SlavCon nezmazateľne a nepopierateľne zasiahol do životov mnohých ľudí a mnohé aj zmenil, v drvivej väčšine prípadov k lepšiemu (dúfajme). Ako kedysi ktosi napísal – SlavCon- Jeden dobrý con. Ako píšem teraz ja – svätá pravda. Stretneme sa na IstroCon-e 2009, priatelia (teda aspoň v to dúfajme).